Za štyri roky si vybudovala svoje meno medzi slovenskými MTB maratónmi a výbornú prácu organizátorov odzrkadľuje aj stupňujúci sa záujem cyklistickej verejnosti na tomto podujatí. A keď sa k tomu pridá pekné počasie, tak ako tomu bolo tento krát, na štarte tohto podujatia je vidieť okolo 700 odvážlivcov, majúcich chuť zmerať si sily na dvoch rôznych tratiach, ktoré táto MTB akcia ponúka.
Dlhá, 75 kilometrová trať s prevýšením cez 1600 metrov vás prevedie hrebeňom Malých Karpát až na Pezinskú Babu, alebo je na výber kratšia, šprintérska 34 kilometrová trať s prevýšením vyše 700 metrov, ktorá vás povodí okolím Malého Slavína, Bieleho kríža a nádhernými singlami v okolí bratislavskej Koliby. Pre tých najmenších boli pripravené trate v blízkom okolí maratónskej dedinky.

Do Bratislavy sme vyrazili okolo ôsmej, aby sme pohodlne zaparkovali v blízkosti podujatia. Na parkovisku stretávam známe tváre a taktiež tímových kolegov, ktorý sú už pripravený na krátke rozjazdenie. Taktiež si pripravujem bike, upevňujem zelené štartovné číslo, čo značí, že ma neminie dlhá, 75 kilometrová trať a idem do centra diania. Už z diaľky vidím postávať pri registrácií hŕbu modrých dresov, neklamný znak, že náš klub bude mať hojné zastúpenie na tomto maratóne. Pri hromadnej foto sme napočítali 10 členov a 2 sympatizantov. Dlhá trať má štart o desiatej hodine, krátka o tridsať minút neskôr.
15 minút do štartu. Asi 170 členný pelotón netrpezlivo čaká na štartovací výstrel. Pri sebe mám troch mojich kolegov - Renátku, Jožka a Kamila. Posledný dvaja menovaný sa pred štartom intenzívne „hecujú" na čom sa ja dobre zabávam. Také uvoľnenie pred štartom je vhodné. Presne o desiatej zaznel štartovný výstrel a my sa svižným tempom presúvame krátkym asfaltovým úsekom k prvému stúpaniu okolo Hrubého Drieňovca. Ako v správnom prvom stúpaní je tu dosť tesno, ale darí sa mi vyhýbať sa zbytočným pádom a následnému tlačeniu biku hore kopcom. Na vrchole ma dobieha môj celotraťový partner Kamil. Upozorňuje na slabé tréningy v kopcoch.

Trať nás viedla širokými lesnými cestami k Malému Slavínu. Počas tohto úseku sa snažím držať Kamilovo tempo. Pred Malinským vrchom prechádzame dosť blatovým úsekom a môj bike si robí, čo sa mu zachce. Zo zadných radov dostávam pochvalu za to, ako dokážem v takej rýchlosti ovládať svoj stroj, aj keď mi mnohokrát nebolo všetko jedno. V stúpaní na Svätý vrch opäť zozadu dostávam napomenutie na slabé tréningy v kopcoch od Kamila. Asi po hodine prichádzame k prvej „občerstvovačke“, kde si rýchlo vychutnávam pestrú ponuku, pripravenú pre nás. Kamil ma hlasným pokrikom ženie vpred, nasadám teda na bike a dýcham mu na chrbát.
Pokračujeme hrebeňom Karpát až k Pezinskej Babe krásnymi úsekmi cez Kozí chrbát, okolo Somára, cez Konské hlavy. V poslednom úseku stúpania na Konské hlavy mi začal štrajkovať zadný prehadzovač. Reťaz bola suchá od množstva mlák a blatistých úsekov, ktorými sme prechádzali. Tešil som sa na druhú „občerstvovačku“ a dúfal som, že mi tam budú vedieť pomôcť. Dopĺňam kalórie aj pitný režim. Kamil ma opäť nabáda do sedla. Čaká nás príjemných šesť kilometrov zjazdu do Limbachu. V poslednom asfaltovom úseku tohto klesania mi Kamil kričí, aby som nezastavoval. Pozriem na tachometer, naša rýchlosť presahuje 50 km/h. Skláňam hlavu k riadidlám a postupne zrýchľujem. „Maximálku“ mi ukázalo 67 km/h.
Ulicami mesta Limbach nás sprevádza a na bezpečnosť dohliada polícia a niekoľko regulovčíkov. Kamil je zatiaľ v úzadí, dobieha ma až na „občerstvovačke“, kde je opäť rýchlejší. Šesť kilometrové stúpanie Medvedím údolím si vychutnávame bok po boku a vzájomne sa povzbudzujeme. Cítim relatívne veľkú únavu, inak na tom nie je ani môj parťák. Príjemným zjazdom sme sa dostali Pod Horvátku a pokračujeme známou asfaltkou popri Hviezde až na Biely kríž, ktorý sme už dnes absolvovali. Už to nie je ďaleko do cieľa.
Známymi úsekmi sa dostávam na pekný singel pri Troch duboch. Kamila nevidím, pravdepodobne zvolnil tempo. Začiatok stúpania na Kolibu tlačím, síl už ubúda. Na lúke ma povzbudzujú dve regulovčíčky. Ak by to nespravili, určite to vzdám a zosadnem zo sedla. Šliapem! Nesmiem sklamať. Vedel som, že ma čaká už len príjemný zjazd do cieľa. Asi v polovici klesania ma prekvapil malý kopček. Snažím sa prehodiť, ale prehadzovač nereaguje, a tak behom pokračujem ďalej. Kamil ma predbieha. Kde sa tu zobral, hovorím si. No zaslúžil si to a určite to malo takto dopadnúť. V cieli som bol za 4 hodiny a 40 minút aj s utrhnutým lankom na zadnej prehadzovačke.

Pretek to bol naozaj krásny. Príroda nádherná, užili sme si suchých šotolinových ciest ako aj blatistých úsekov. Trať bola perfektne označená, dostatočný počet reguločíkov na trati udávalo ten správny smer. V amfiteátri hrali kapely, všade to žilo správnou cyklistickou atmosférou. Veľkú radosť mi spravil náš junior, ktorý sa umiestnil na siedmej priečke v kategórií 3-4 ročných detí a z tomboly si odniesol krásny, novučičký Kellys Marc One, ktorý určite využijeme v budúcej sezóne. Držím palce do ďaľšieho ročníka tohto vydareného preteku a teším sa na budúci ročník.
Viacej na www.kellysgreenbiketour.sk
Martin Neradovič
















