Niektorí sem prišli bojovať o medaily, iní prišli bojovať so svojou hlavou a ostatní sa len tak povoziť, zabaviť sa so starými kamarátmi a spoznať nové tváre. Každý sa však teší na príjemný víkend v krásnej prírode Vsetínských hôr. Predpoveď počasia navyše hlási teplý a slnečný víkend, čo každému ešte pridáva na nálade.

Ja som sa rozhodol stráviť piatkovú noc v pohodlí svojho domova a doraziť na miesto konania až v sobotu ráno. Veľmi ma prekvapilo, že napriek piatkovej veľkej zábave to tu už od skorého rána žije. Bikeri už prevetrávajú svoje tátoše, servisáci spravujú bicykle svojich zverencov a pred každým stanom sa pripravujú výdatné raňajky. Veď s prázdnym žalúdkom sa veruže ťažko šľape.
Po rýchlej registrácií si to zamierim do vybudovaného zázemia žilinských bikerov, odkiaľ plánujem čerpať pozitívnu energiu najbližších 24 hodín. Slnko už poriadne praží a je mi hneď jasné, že vďaka nemu bude závod ešte náročnejší. Preto zvyšok času pred štartom venujem oddychu a príjemnému posedeniu v tieni.

Tesne pred štartom sme všetci účastníci zvolaní, aby nám boli organizátormi pripomenuté pravidlá závodu a taktiež určité zmeny na trati oproti minulým rokom. Medzi organizátormi však chýba hlava celej akcie Zbyněk Fojtíček, ktorý v týchto dňoch robí support Sváťovi Božákovi na najťažšom závode RAAM v Amerike (týmto sa pridávam k gratulácií k jeho krásnemu šiestemu miestu).
Dozvedáme sa, že kolo je o kilometer dlhšie v porovnaní s minulými ročníkmi, a teda má celých 10 kilometrov. Spomínané predĺženie je zložené z prudkého výšľapu a náročného singletracku, a tak trať je náročnejšia nie len dĺžkovo a výškovo, ale aj po technickej stránke. Nudiť sa na nej určite nebudeme...
Po krátkom predslove si každý pretekár pripravuje svoj stroj na štartovú pásku a očakáva to hlasité PÁĽ!, ktoré to celé odštartuje. Štart 24 hodinovky sa na rozdiel od klasického maratónu začína štýlom Le Mans, a teda každý si musí po začatí najskôr dobehnúť pre svoj bike a až tak začína pretekať. Keďže ja patrím k skupine bikerov, ktorí nebojujú o umiestnenie, zaradzujem sa až na koniec štartového poľa, aby som po odštartovaní nikomu nezavadzal a mohol v kľude dokráčať k môjmu dvojkolesovému kamošovi. Veď času na dobehnutie tejto niekoľkosekundovej straty bude v najbližších hodinách až až. :o)

Prvé kolá sa mi idú veľmi zle. Ja a slnko nie sme veľkí kamaráti, a to hlavne keď je vonku skoro 30 stupňov a ja sedím na bicykli. Našťastie veľká časť trate vedie lesom a človek sa môže aspoň trošku schovať pred tou veľkou žltou obludou na oblohe.
V depe to žije, hudba hlasito hrá, ľudia posedávajú pri pivku a zabávajú sa. Tejto atmosféry si však poctivý sólista veľmi neužije. Väčšinou je to len krátka zastávka pri občerstvení, kde usmievavé slečny a dámy dočapujú ionťáčik do fľašky. Medzitým pár súst do úst a človek je zas na trati. Našťastie ani počas jazdy sa človek nenudí. Trať má veľa atraktívnych úsekov. Samozrejme, nájdu sa aj ťažké a nudné pasáže, ale tam sa dám vždy s niekým do reči a cesta rýchlejšie ubieha...
V podvečer už pociťujem veľký hlad, a tak si dávam dlhšiu pauzičku v depe. Aby som bol presný, zaparkoval som to rovno pred občerstvením. Veľkú radosť mi spravili pani domáce, keď okrem salám, syrov a klasických polotovarov pre nás pripravili aj domáce koláčiky a frgále. Po ochutnaní prvého kúsku púšťam bicykel do trávy a oddávam sa jedeniu. Veruže bike je super vec, ale na valašské koláčiky to veruže nemá...

Aj keď s nevôľou, po pol hodinke si zase sadám na bicykel a pokračujem v závodení. Môj plán je jasný. Dať pred zotmením ešte 3 kolá. Po každom kole si však neodpúšťam krátku zastávku v depe a s ústami plnými frgálov vchádzam do ďalšieho kola. S prichádzajúcou tmou ma však opúšťa energia a dobrá nálada. Necítim sa najlepšie, a tak po výdatnej večeri a jednom nočnom kolečku to balím. Hold niekedy to ide a niekedy jednoducho nie...
Tento 24-hodinový závod teda prežívam z oboch strán. Prvých 12 hodín zo strany pretekára, zvyšných 12 zo strany diváka. Vôbec toho neľutujem, pretože si môžem užiť bohatý sprievodný program, ktorý si pre nás usporiadatelia pripravili a kopec srandy s ľuďmi v depe. Mnoho kamarátov a známych je ešte na trati, a tak ich povzbudzujem ako to len ide...
Na záver sa chcem poďakovať organizátorom za krásnu akciu, tetičkám na občerstvovačke za to, že si dali toľko práce a pripravili nám kopec dobrôt a všetkým priateľom a známym, ktorí tam boli. Pretože práve oni spravili tú akciu tým, čím bola.
Peter Chovanec
















